slovenskalupca.vcelari.sk

znik:Včelí jed je sekrétom jedovej žľazy robotníc. Sústreďuje sa v jedovom vačku včely-robotnice, odkiaľ sa zložitým žihadlovým aparátom vpravuje do tela nepriateľa. Ak je včela mladšia ako 21 dní, po vyprázdnení jedového vačku sa jej vytvorí nový jed.

Materská kašička je sekrét prevažne hltanových žliaz včiel - dojčičiek, cca. 6 - 14 dní starých. Včely ňou kŕmia všetok nezaviečkovaný plod v prvom období larválneho vývoja a larvy matky po celú dobu vývoja. Získavanie a manipulácia:Najviac materskej kašičky sa nachádza v matečníkoch s 3 až 4 dňovými larvami.

Vznik: Včelí vosk je produktom tráviaceho procesu včely medonosnej. Vzniká činnosťou voskových žliaz, ktoré má robotnica vyvinuté párovo na 3. - 6. krúžku sternitu bruška svojho tela. Sternity vytvárajú voskové zrkadielka s mikroskopickými otvormi, cez ktoré preniká žľazový sekrét, na vzduchu tuhnúci na bezfarebné voskové šupinky. Tie si pomocou končatín prisúvajú k hryzadlám a formujú do tvaru buniek včelieho diela.

Propolis získavajú včely zo živíc a silíc, ktoré sa tvoria na stromoch a kroch, ako aj na pukoch rôznych stromov. Lietavky donášajú propolis do včelstva vo forme obnôžok na treťom páre končatín, podobne ako peľ. Včely uzatvárajú propolisom všetky otvory menšie ako 5 mm, zužujú letáče, vyhladzujú voskové bunky a zatmeľujú usmrtené živočíchy, ktoré vnikli do úľa a sú príliš veľké na vynesenie z úľa.

Vznik:Peľ vzniká v samčom pohlavnom orgáne kvetu - peľnici za účelom oplodnenia blizny. Je hlavným zdrojom bielkovín pre včely a plod. Pri jeho zbere ho lietavka prenáša na 3. páre nôh, kde vytvára tzv. obnôžky, ktoré po prílete prenechá na spracovanie mladuškám. Tie peľ vrstvia do buniek plástov, utláčajú ho hlavou a po naplnení buniek do 2/3 ho zalejú vrstvičkou medu.

Med je nasýtený roztok cukrov, ktorú včely pripravujú z nektáru kvetov alebo medovice. Nektár je sladká šťava vylučovaná nektáriami rastlín ako produkt fotosyntézy. Medovica je sladká šťava vylučovaná ako nevyužitý produkt metabolizmu niektorých zástupcov vošiek, červcov a mér živiacich sa šťavami z rastlinných pletív. Sladinu (nektár alebo medovicu) nasáva včela pohybmi hltanových svalov cez cuciak a pažerák do medového váčku, ktorý ma kapacitu až 55 mg sladiny.

Slovo na úvod

Roky letia rýchlejšie ako voda dolu Hronom, tak vravievali už naši predkovia. Už osemdesiat rokov uplynulo od chvíle, kedy sa ľupčianski priatelia včelári rozhodli založiť prvý včelársky spolok. Dnes už priami účastníci tejto pre nás historickej udalosti nie sú medzi nami, ale žijú ešte v spomienkach svojich detí alebo vnukov, ktorí im obyčajne pri práci so včelami pomáhali. Spomínajú na nich s láskou a úctou, lebo práca so včielkami vždy vnášala do rodín pokoj, lásku a nehu, a sú ochotní podeliť sa so svojimi spomienkami aj s nami.

Obdiv si zasluhujú však aj ich nasledovníci, ktorí sa neraz stretávajú s nepochopením a občas aj závisťou verejnosti, ba i s výsmechom neinformovaných posedávačov pri poháriku alkoholu a pritom svojou prácou získavajú kvalitné včelie produkty pre svoje rodiny a širšie okolie, ale prispievajú aj zvyšovaniu úrodnosti ovocných stromov a záhrad a k zmierňovaniu škodlivých ekologických vplyvov v našom regióne. Iste aj preto existuje úzke prepojenie medzi našimi organizáciami včelárov a záhradkárov.

Okrúhle výročie organizovaného včelárstva v Slovenskej Ľupči nám dáva príležitosť na rekapituláciu našej doterajšej činnosti a trochu aj na zamyslenie sa nad budúcnosťou. Práca včelára nikdy nebola, nie je a nebude ľahká a príchodom trhovej ekonomiky do našej spoločnosti sa stala málo atraktívnou. Aj nová orientácia záujmov mládeže a zmeny názorov na výchovu najmladšej generácie spôsobili, že včelári starnú, ich počty a počty chovaných včelstiev stále klesajú, máloktorý si vychováva nasledovníka.

Nepriaznivý vývoj pomáhajú zmierňovať dotácie, ktoré zabezpečuje ústredie Slovenského zväzu včelárov a pochopenie a finančný príspevok obecného zastupiteľstva v Slovenskej Ľupči. Za to im patrí naše úprimné poďakovanie.

S úctou a vďakou spomíname pri zostavovaní tejto pamätnice aj na našich dvoch kronikárov, priateľov Viliama Herkeľa (roky 1977 - 1991) a Zoltána Krameca (roky 1991 – 2002), ktorí nielen zaznamenávali dianie v organizácii v jednotlivých rokoch, ale pokúsili sa o históriu spolkovej činnosti v minulosti na základe zachovaných dokumentov a spomienok ešte žijúcich účastníkov. Bez nich by bol pohľad na našich predchodcov neúplný a nejasný. Žiaľ, od roku 2002 sa medzi nami nenašiel ich nástupca.

Do ďalšieho obdobia prajem všetkým priateľom včelárom dobré zdravie a veľa nadšenia a úspechov pri práci so včelami.

                                                                              Juraj Kožiak

                                                                           tajomník ZO SZV